Duben 2018

Barkeley Square č.50

12. dubna 2018 v 14:54 | ×Strach s Vami× |  Místa strachu
Dom č. 50 na námestí Berkeley Square je známy taktiež ako najstrašidelnejší dom v Londýne. Táto budova je údajne domovom entity s menom "Nameless Horror" (Bezmenný horor), hnedej hmoty nepravidelného a nejasného tvaru s chápadlami, ktorá dokáže vystrašiť človeka k šialenstvu, ale aj smrti.
Námestie Barkeley Square bolo naplánované a vystavané v polovici 18. storočia architektom menom William Kent a bolo domovom mnohých slávnych a významných ľudí, ako bol napríklad britský premiér Winston Churchill alebo vrchní veliteľ britskej kolónie v Indii, Robert Clive.Námestie bolo taktiež domovom muža menom George Canning, britského premiéra z roku 1827, ktorý žil v dome č. 50. A práve tejto údajne najstaršej budove budeme v tomto článku venovať svoju pozornosť. Tento štvorposchodový mestský dom je známy svojou temnou minulosťou, a to vďaka mnohým úmrtiam, ktoré sa odohrali medzi jeho stenami. Dôležitý však nie je ich počet, ale spôsob, akým sa stali. Niekoľko ľudí v ňom údajne zahynulo pričinením temnej bytosti, ktorá si dom privlastňuje za svoj.
Prvé zjavenie ducha, ktoré sa v tejto budove odohralo, prišlo vo forme mladej ženy, ktorá visela z okennej rímsy na najvyššom poschodí. Ľudia ju počuli kričať, keď vtom sa pustila a zmizla počas toho, ako padala. Legenda, a to je väčšina príbehov o týchto záhadných úmrtiach, hovorí, že mladé dievča menom Adeline vyskočilo z rovnakého okna, aby tým uniklo pred jej násilníckym strýkom. Spôsob, akým ju zneužíval, sa líši od príbehu k príbehu, no všetky sa zhodujú ich krutosťou. Jej duch bol videný a hlásený už v roku 1789 a vtedajšie noviny písali o 50 rešpektovaných ľuďoch, ktorí boli svedkami jej zjavenia.Okrem toho, že sa jej smrť zjavovala znova a znova, duch Adeline taktiež presúval nábytok, škrabal po stenách a robil rámus v najvyššej izbe.
V roku 1872 sa politik a aristokrat Lord George Lyttelton stavil, že v strašidelnej budove prečká noc. Posteľ si pripravil na povale, kde mal prenocovať a dokázať svoju odvahu pred hrôzami, ktoré sa tam mali odohrávať. V skutočnosti týmto príbehom neveril, no napriek tomu si so sebou vzal brokovnicu kvôli vlastnej bezpečnosti.
Počas noci sa v miestnosti údajne zjavil prízrak vo forme hnedej chápadlovitej a hmlistej hmoty, na ktorú Lytterton vystrelil zo svojej zbrane. Keď sa ráno rozjasnilo, hľadal po prízraku akékoľvek stopy, no nenašiel žiaden dôkaz po zásahu. Muž sa neskôr vyjadril, že najvyššia izba je pre ľudskú myseľ a telo naozaj smrteľná.
V roku 1879 sa do domu nasťahovala nová rodina, kde jedna z dcér očakávala návštevu svojho snúbenca. Rodina poslala slúžku na povalu, aby tam pre neho pripravila posteľ, keď zrazu sa zhora ozval jej výkrik plný zdesenia. Rodina za ňou unáhlene vybehla na povalu, kde ju našli na podlahe, skrčenú v rohu miestnosti. Slúžka stále opakovala slová: "Nedovoľte, aby sa ma to dotklo!" Nasledujúci deň zomrela v blázinci.
Po tomto incidente sa na mieste ubytoval šľachtic, ktorý chcel prísť spomínanému prípadu na kĺb. Sám bol skôr skeptikom, no napriek tomu mu rodina dala zvonček, ktorým mohol v prípade núdze zazvoniť. Ani to však nestačilo. Jeho smrť je prvým oficiálne zaznamenaným úmrtím v dome. Pýtate sa, aká bola príčina? Muž zomrel "od strachu". Uprostred noci sa ozval spomínaný zvonček, následne ľudia začuli výstrel. Keď však na povalu prišla pomoc, jeho telo ležalo nehybne na zemi a na tvári mal výraz zdesenia.

Helltown

12. dubna 2018 v 14:50 | ×Strach s Vami× |  Místa strachu
Miesto, ktoré sa nachádza v oblasti Summit County v Ohiu, nedostalo prezývku Helltown len tak. Boston Village, ako sa skutočne mestečko volá, bolo vybudované v roku 1806. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia mestečko odkúpila vláda. Pôvodne tu mala vybudovať národný park, ale nestalo sa tak. Niektorí dokonca tvrdili, že vláda tu chce vyrábať a testovať rôzne chemické látky a že národný park bola len kamufláž. Toto miesto je opradené mnohými mýtmi a legendami. Tieto legendy vravia o pôsobení satanistického kultu, o rôznych typoch strašenia, o opustenom dome v strede lesa, o strašidelnom cintoríne, o prízrakoch v lesoch, ba dokonca o mutantoch a desivých monštrách, ktoré sa zakrádajú touto oblasťou. Ďalšou legendou je legenda o plačúcom moste "Boston Mills Road bridge", ktorá tvrdí, že ak prechádzate mostom začujete detský plač, alebo iné desivé zvuky. Stanford Road, prezývaná aj "The Highway to Hell", prechádzajúca mestečkom, hrá takisto významnú úlohu v miestnych legendách. Strmé stúpanie cesty a jej následný prudký spád končí slepou ulicou, na ktorej konci je zátarasa. Táto zátarasa si vyslúžila meno "The End of the World"(koniec sveta). Pri ceste kedysi stával zaparkovaný starý školský autobus, v ktorom vraj strašilo a v noci v ňom bolo vidno postavu, ktorá fajčí cigaretu. Ale tento autobus už bol odstránený. Bostonský cintorín je jedno z najdesivejších miest tohto mestečka. Podľa povestí tu v noci ľudia vstávajú z hrobov, duchovia sa premávajú ponad hroby. Ďalej sa tu objavujú vykrádači hrobov a vraj aj upíry a vlkodlaci.
Najdesivejšie miesto celej tejto oblasti sú zaručene lesy. O tých sa traduje najviac legiend z celej oblasti. Prvá hovorí o satanistoch, ktorí obetúvajú zvieratá samotnému satanovi, ale čo je ešte znepokojujúcejšie, vykonávajú to v miestnom kostole. Druhá lesná legenda hovorí o zmutovanom hadovi, ktorý zmutoval kvôli chemickým pokusom a dodnes sa zakráda miestnymi lesmi. Tretia legenda hovorí o pacientovi psychiatrickej liečebne, ktorý utiekol a žije v malom dome v strede lesa. Ak tam niekedy pri turistike zablúdite, a nestihnete sa vrátiť do zotmenia, nevrátite sa už nikdy... ( takže riskujte a navštívte to miesto).

Plantáže Myrtles

12. dubna 2018 v 14:49 | ×Strach s Vami× |  Místa strachu
Plantáže na juhu USA sú spojené s krutými príbehmi. Dom na plantáži Myrtles stojí už vyše 200 rokov a vždy bol tichým svedkom krutostí, ktoré sa tu odohrávali. Postavil ho ešte v roku 1796 generál David Bradford, ktorý utekal pred spravodlivosťou. Stavbu vybudoval na mieste, ktoré vtedy ešte patrilo Španielsku. O pár rokov ho prezident omilostil a plantáž sa napokon po medzištátnej dohode spolu s ďalšími rozsiahlymi územiami stala súčasťou USA.
Keď Bradford zomrel, plantáž zdedila jeho dcéra s manželom Clarkom Woodruffom. Nemali šťastný vzťah. Z troch ich detí sa dospelosti dožilo iba jediné. A práve v čase, keď plantáž obývali Woodruffovci, sa na nej mali udiať najdesivejšie príbehy.
Clarke bol údajne poctivý muž, avšak dosť záletný. Netrvalo dlho, kým svoju pozornosť upriamil na jednu z mladých otrokýň menom Chloe. Tá zrejme vedela, že ak by jeho návrhy odmietla, poslal by ju pracovať na bavlníkovú plantáž, kde otroci tvrdo dreli pod páliacim Slnkom a dozorcami s bičmi v rukách.
Pomer Chloe a Clarka trval niekoľko rokov a otrokyňa sa pochopiteľne bála, že to manželka jej pána zistí. Začala teda odpočúvať, o čom sa Clarke so ženou bavia v súkromí. Jedného dňa ju však načapali a nechali mladej otrokyni odrezať ucho. Od tých čias musela na hlave nosiť turban.Je pochopiteľné, že sa chcela pomstiť. Raz v noci, keď si Woodruffovci sadali k večeri, im vraj do jedla dala jed. O pár dní Clarkova manželka a dve deti zomreli. Ostatní otroci v strachu, že ich pán zistí, čo Chloe spravila, vzali veci do svojich rúk. Vzali mladú ženu a obesili ju na najbližšom strome. Telo potom hodili do rieky, podľa legiend však jej duša uviazla v tomto svete.
Keď Woodruff zomrel, plantáž mnohokrát zmenila majiteľa, až kým ju v 70-tych rokoch minulého storočia nekúpili Meyersovci, ktorí z nej spravili hotel. Už keď ho otvorili, začali sa diať čudné veci.Hostia sa sťažovali na zvláštne zvuky. Ďalší videli zvláštnu postavu dievčaťa s turbanom. V roku 1992 dokonca vlastník pozemku vytiahol fotografiu, na ktorej sa mal duch otrokyne nachádzať. Niekoľkonásobné svedectvá hovorili o duchoch pani Woodruffovej a jej detí.